coreMusic.cz - Magazín o tvrdé hudbě

Valerian Swing je partia chalnaov z Correggia v Taliansku, ktorý sa dali dokopy okolo roku 2005. Táto trojčlenna kapela behom svojej  existencie vydala zatial jeden album s nazvom „Draining Planning For Ears“, pričom tohto roku sme sa dočkali ich druhého štúdiového počinu s názvom  „A Sailor Lost Around the World“.

Chalani týmto názvom dokonale zadefinovali svoj album. Pretože vymyslieť, respektíve nájsť presnú škatulku pre tento album je skoro nemožné. Valerian Swing na albume „A Sailor Lost Around the World“ zmiešavajú veľmi zaujímavú zmes žánrov a nikdy dlhšie ako minútu vás nenechajú v rovnakej nálade. Albumom sa premiešava jazz, rock, hard core i elektronika. V miestach kde by ste to nečakali Vás prekvapí trúbka až máte pocit, že počúvate jazzdeathových Ephel Duath. Vzápätí nato príde krásny rockový rif, ktorým by sa pochválili i Foo Fighters, hneď nato máte pocit, že počúvate jazzovi projekt Martina Valihoru …

Celkovému dobrému razeniu albumu veľmi napomáha, vynikajúce prevedenie muzikantov, náladové veci sú veľmi pekne precítené. Chalani vedia krásne preniesť cez nástroje emócie a teda keď treba pritvrdiť je to cítiť. Ani nie tak tvrdosťou rifou, ale celkovým ladením a precítením. Nuž  aby som nebol príliš emočný, vrátim sa k hudobníkom. Najviac by som z trojice vyzdvihol bubeníka. Veľmi krásne strieda štylistické groovy a vie precítiť každý úder. Nedá sa zmiasť ani gitarovou arytmiou a krásne drží rytmus, ktorý vhodne aj dopĺňa a tým vytvára celkový ráz albumu. Najlepšie to vystihuje pesnička „Since last century“, vďaka ktorej si každý vytvorí ideálny obraz o Valerian Swing.

Všetkým, ktorý sí chcú oddychnúť od  hardcoru, metalu a všetkých derivácii coru, odporúčam vypočuť si tento album a samozrejme aj sa ísť pozrieť na ich koncert. Určite to musí byť zážitok tak ako počúvať tento album. Avšak upozorňujem nieje to na  album na každodenné počúvanie ale v takej dopravnej zápche Vám prinesie iné myslenie až sa Vám môže zdať táto zápcha prikrátka ;)

23.2.2011 – Bratislava, Obluda

24.2.2011- Trnava, Art Klub

25.2.2011 – Banská Bystrica, Klub 77

26.2.2011 – Martin, FBC Club

27.2.2011- Prešov, U Ponča

Keby sme chceli Mulletour štatisticky vyjadriť prídeme k nasledujúcim údajom:

• Počas Mulletour sme prejazdili cca 1775 km
• V priebehu 36 hodín sme dostali 3 pokuty na 3 rôznych miestach,  za  „parkovanie na zákaze parkovania“, za rušenie nočného kľudu, pričom sa niektorý tento prehrešok snažili vyžehliť 5 eurovkou a za „vyhodený špak z auta“, v zákaze vjazdu.
• Roztrhli sme jedinú basovú strunu
• Hrali sme na 15-tich gitarách,
• vypili sme hektolitre alkoholu
• 16 ľudí spalo u Kosu, ktorého rodičia boli na dovolenke už bohvie kde (asi Austrália), ďalší 4 ľudia sa snažili do bytu dostať cez balkón,
• Spoznalo sa 19 skvelých ľudí zo 4 rôznych kapiel z 2  štátov, ktoré majú vždy k sebe veľmi blízko.
• Celkovo MULLETour navštívilo cca 400 platiacich ľudí, pričom najväčšia návšteva bola v Banskej Bystrici, celkovo 170 ľudí (platiacich aj neplatiacich).

Ale pome pekne po poriadku. Turné bolo výsledkom snahy všetkých zúčastnených pričom najväčší podiel na uskutočnení tejto akcie mal Kubo z MKB a Trangi z PBR. Pričom ostatní taktiež pridali svoju ruku k dielu ale bez vyššie spomínaných by sa neuskutočnilo s takou ľahkosťou a pohodou. Za  to im patrí obrovská vďaka.

Prvý koncert v Bratislavskej Oblude otvorili Eyes of Azrael, ktorý sa pokúsili rozprúdiť náročných Bratislavských divákov. Úloha viac ako ťažká ale nie neuskutočniteľná. Po necelej pol hodine vystúpenia sa aj štyria-piati ľudia vpredu aktívne hýbali ale nebolo to čo by si predstavoval každý hudobník. No napriek tomu sa hralo v Oblude veľmi dobre a atmosferá bola príjemná. V záverečnej pesničke hosťoval bratranec Maťa Čupku, Miro, ktorý pomohol nahrať skladbu Like the wings of buterfly.

Po Eyes of Azrael, prišli na rad chalani zo Citylights, ktorý svojim nekompromisným rock and roll hard-corom , nenechali nehybnú ani jednu hlavu a donútili publikum k pohybu a to nielen hlavou. Chalani zahrali asi pol hodinový set, ktorý bol bohužiaľ limitovaný bubeníkovým zdravím. Ten prišiel na turné s podvrtnutý členkom na pravej nohe, čo mu dosť znemožňovalo podať plnohodnotný výkon. No napriek tomu, preukázali chalani svoju profesionalitu a nenechali to na sebe poznať. Avšak publikum sa nie a nie poriadne rozhýbať, to si pravdepodobne šetrilo sily na nasledujúce kapely Momma Knows Best a domácich Point Blank Range.

Momma Knows Best vystúpili na pódium v Oblude, ako na prve Slovenské  pódium, keďže ako kapela ešte na Slovensku nehrali. Ako jednotlivci už určite, pretožš Jakub i Michal sú pôvodom z Banskej Bystrice.

Koncert odpálili, bez okolkov vo veľkom štýle a nenechali sa odradiť ani chladnejším počasím, nieto ešte publikom, ktoré už bolo správne rozohriate vďaka predchádzajúcim dvom kapelám. Chalani sa na pódiu proste cítia ako ryba vo vode a to bolo z nich aj poriadne cítiť, spevák Bekend, pôsobil ako veľmi dobrý frontman, ktorému aktívne asistoval gitarista Kubo.

Ich istota a sila tkvela v dokonalej zohratosti a súčinnosti všetkých nástrojov. Rytmická zložka sedela ako „riť na šerbel“ a a všetko vynikajúco dopĺňal druhý gitarista Gonzo. Koncert naberal na správnych obrátkach a aj ľudia sa výraznejšie začali hýbať, najmä vďaka  kapelám , ktoré odhodili ostych a rozprúdili zábavu .

Po MKB sa na scénu dostavili domáci Point Blank Range. Tých v Slovenskom, a tobôž nie v Bratislavskom prostredí, netreba veľmi predstavovať. Chalani už majú čo to odohraté a neuveriteľne to cítiť na ich vystúpeniach v pozitívnom slova zmysle. Na PBR od začiatku až do konca vidieť , že tomu čo robia veria a viera vo vlastnú hudbu sa veľmi dobre prenášala aj na publikum. O poriadny mosh-pit už nebola núdza a pred pódiom to poriadne vrelo. Chalani nenechali nič na náhodu a od začiatku sa pustili do ľudí s ich sebe-vlastným štýlom. Kubo k mikrofónu neraz pripustil i fanúšikov , ktorý mali dobre naštudovaný text a vhodne dopĺňali vystúpenie PBR. Celkovo ich vystúpenie bolo tým povestnom čerešničkou na torte Bratislavského koncertu.

Po Bratislave sa kapely postupne presunuli do Trnavy, kde ich čakala druhá zastávka na ich turné. Vystúpenie sa konalo v miestnom Art klube, známejšom skôr ako „Káčko“. Práve toto podujatie bolo z hľadiska návštevnosti najkritickejšie. Keďže sa konalo vo štvrtok, vôbec neexistovala predstava koľko ľuďí príde. Poradie kapiel, bolo pozmenené a koncert otvárali Citylights, za nimi nasledovali Eyes of Azrael, Momma knows best a nakoniec Point Blank Range.

Koncert začal okolo osmej, pol deviatej. Citylights sa nezľakli podniku „praskajúceho“ vo švíkoch a odohrali svoj veľmi zaujímavý set, ktorého vrcholom bola ich strhujúca epopej o laske a zároveň jediná skladba po česky „Nejsi nevinná“ … táto skladba je v skutku kvalitný počin a treba ju zažiť, chalani, ju zatiaľ nemajú nahranú ale na živo je to naozaj skvelý kúsok. Teda keď uvidíte hrať Citylights v blízkosti Vášho bydliska určite sa chodte na nich pozrieť, neoľutujete.

Po Citylights sa dostávajú na pódium Eyes of Azrael, z pomedzi ktorých obzvlášť v rámci Trnavského koncertu vynikali spevák Kubo a gitarista Yude. Ty pred koncertom spoznávali miestnu špecialitu Sladkú Lady, ktorá im do žíl vliala neuveriteľné množstvo energie. Vďaka Sladkej Lady, chalani predvádzali často až spartakiádne výkony, pričom publikom až žaslo ako mohol Yude zahrať svoje sóla. Kapela využila naplno možnosti klubu a všetci prítomný boli zapojení do moshu. Napriek malému počtu ľudí bolo pod pódiom živo a bolo z kade čerpať energiu. Je len škodou, že tak dobrý klub nemohol privítať viacej ľudí, pretože podmienky, či už pre kapely ale aj pre ľudí su veľmi dobré.

Po EOA nastupuje na pódium MKB,  podávajú štandardne kvalitný výkon bez väčšieho zakolísania a dokonale rozpálili publikum. Všetkých 30 ľudí sa super zabávalo a to napriek tomu, že mnohý počuli MKB prvý krát vo svojom živote. No a práve týmto vystúpením si chalani určite získali kopec nových fanúšikov v „Slovenskom Ríme“, škoda, že ich prišlo tak málo.

Po MKB prišli na rad  PBR , ktorý nešetrili nikoho, akurát smolou pre nich bolo to , že v TT odišli skoro všetci ľudia z podniku, pretože im išiel posledný autobus … Tým pádom ostalo na PBR malo ľudí, avšak chalani zahrali napriek tomu veľmi dobre a kvalitne. Po koncerte sa kapely balia a presúvajú sa do domovského mesta EOA ale aj čiastočne MKB, teda v prípade MKB domovského z 2/5tín.

V Banskej Bystrici sa koncert uskutočnil v známom KLUBE 77 , ktorý výraznou mierou zvyšuje kvalitu domácej hudobnej scény, vďaka tomu, že umožňuje kapelám hrať na kvalitnom aparáte v veľmi dobrom klube, dokonca aj so sprchou v backstagi ;)

Koncert v Banskej Bystrici, bol posledným koncertom pre Citylight, keďže bubeníkovi Michalovi členok neumožňoval ďalej pokračovať v turné. Tým pádom dostal koncert zvláštnu nostalgickú atmosféru už v prestihu, aspoň z pohľadu kapiel.

Poradie kapiel sa opätovne zmenilo, pretože všetky sa na začiatku dohodli, že každá kapela si raz zahra prvá a raz posledná. Preto možno trochu zvláštne vyznelo to, že PBR zahrali na tomto koncerte ako prvý, avšak bola to tá najlepšia voľba , keďže koncert bol od začiatku poriadne rozbehnutý, práve vďaka PBR. To sa týkalo hlavne ľudí , ktorých prišlo na tento koncert najviac, v rámci celého túr, celkovo na koncerte bolo 170 platiacich aj neplatiacich ľudí, ktorý si úžastne uživali koncertnú atmosféru od prvého tónu po posledný. Za túto Atmosféru patrí všetkým ľudom z BB, RS, LC, PP, ktorý prišli obrovská vďaka, pretože tak ako bolo brutálne v Banskej Bystrici, tak si to asi predstavuje každý hudobník.

Ale vrátme sa ku kapelám. Po PBR nastúpili na pódium MKB, ktorý sťa by domáca kapela, si dokonale uživali koncert. Celkovo by som koncert v BB zhodnotil, z ich pohľadu ako najlepší, pričom bolo cítiť ich obrovskú radosť z ľudí. Bekend bol na roztrhanie a dával zo seba všetko čo len išlo. Basák Mišo svojim „démonickým“ pohľadom zhypnotizoval nejednu fanúšičku a určite si vytvoril silný fanklub. Gonzo podal svoj pohybový výkon tour a až sám som sa čudoval ako sa tento skoro 1,90m vysoký gitarista dokáže hýbať. Naozaj kto bol na tomto koncerte nemal čo ľutovať, pretože to bolo úžastné.

Po MKB nastúpili Citylights, pre ktorých bol tento koncert zároveň aj rozlúčkový s tour, okrem Jendisa, ktorý sa rozhodol pokračovať s chalanmi a staral sa o  večne dobrú a usmievavú náladu. Citylights sa rozlúčili vo veľkom štýle a dávali so seba maximum, čo bolo vidieť aj na ich prepotených zadkoch, ale komu by nebolo horúco, keď je v klube 30°C ;) Do svojho vystúpenia si prizvali aj hosti z EoA , ktorý pomohli pri pesničke „Nejsi nevinná“. Chalani zahrali maximum a bolo cítiť z nich nostalgiu, z toho, že sa tour pre nich skončila. Ale zdravie mame len jedno a netreba si ho znizič hneď na začiatku.

Vrchol Bystrického koncertu bolo vystúpenie EOA, domáca kapela, nepriek neskorej hodine prilákala veľké množstvo fanúšikov, ktorý zaplnili celý klub. Koncert bol asi najlepším vkonom kapely počas tour a patrične si to uživali. Ľudia od prvých až po posledné tóny, skákali, moshovali, objavil sa i stage diving. Neskoršie si spevák Kubo užil pocit starovekých kráľov, keď ho fanúšikovia zobrali na ruky a polku pesničky odspieval vo „hviezdach“. Príjemným spestrením koncertu, bolo znovu zaradenie pesničky Forsake me, ktorú chalani zložili ešte v starom zložení a na túto príležitosť si prišiel odkričať pesničku i starý spevák Maťo Hossa, ktorého v niektorých partoch umne dopĺňal Kubo. Koncert sa skončil okolo pol jednej , pričom kapela ponúkla aj dva prídavky a tak Neckless generation sa stal záverečnou skladbou Bystrického koncertu, po masovom odznení pokriku „Good night white pride“ sa rozbehol na parkete posledný mosh a vrchol tour sa skončil.

Martinský koncert sa konal  v novom klube FBC, koncert odštartovali pre zmenu MKB,  po ktorých nastúpili EOA a na záver PBR. Koncert sa niesol v zvláštnej atmosfére a akomsi napätí ale inak to bol veľmi vydarený koncert. Škodou bolo len to , že v ten istý čas sa konal v inom klube, iný koncert, ktorý odobral časť publika, ale tak to nemenilo nic na fakte , že klub bol plný a plnohodnotne sa v ňom hralo.

Najväčšia show paradoxne prišla po koncerte, keď sa všetky kapely postupne presunuli, do bytu kamaráta Kosu, ktorého rodičia boli odcestovaný. V jednom momente sa v 3 izbovom byte ocitlo 16 ľudi z kapiel plus Kosa, pričom Kosa aktívne odháňal ďalších štyroch ľudí, ktorý sa dobíjali do bytu cez balkón. Hlasná vrava a aktívne odháňanie ľudí, prinieslo svoje ovocie v podobe návštevy mestskej polície, ktorá sa rozhodla udeliť pokutu za rušenie nočného kľudu, pričom ráno už bolo na dosah. V jednom momente sa v planej nádeji, ktosi pokúšal policajtov uplatiť 5 eurovkou, avšak polícia tejto lákavej ponuke hrdo čelila, a odmietla ho, pričom za rušenie nočného kľudu naparila pokutu 15€. Táto pokuta bola už druhou pokutou v rámci tour, prvú dostali kapely vďaka dobročinným spoluobčanom na dôchodku, ktorý zavolali na chalanov políciu za to, že stáli na zákaze parkovanie, počas 5 minútového nakladanie aparatúry. Ešteže veľký brat nespí.

Posledný koncert v rámci Malého tour sa konal v metropole Šariša v Prešove, na mieste bola obava z nízkeho počtu ľudí , kedže sa koncert konal v nedeľu a Prešovský diváci , niesu veľmi zvyknutí na koncerty v tento deň. Koncert sa konal v klube U Ponča, o ktorom skoro nik nevedel kde je, dokonca ani policajti, ktorý naparili EoA ďalšiu pokutu, keďže nezabrala finta so zásobovaním :D. Klub u Ponča bol práve v rekonštrukcií, čo sa podpísala aj na celkovej akustike klubu, kde bol zvuk ako v jaskyni a bola tam aj rovnaká zima. Kúriť sa nekúrilo a tak kapely odohrali koncert čiastočne v zimnej úprave v bundách a čiapkách. Koncert otvorili EoA , za nimi nasledovali MKB a na záver zlatý klinec programu PBR.

Obavy chalanom z nízkej účasti sa rozplynuli, vďaka celkom slušnej návšteve cca 50 ľudí , čo bolo v celku uspokojivé číslo, na to, že bola nedeľa a tak najväčším šrámom na celej akcií ostal zvuk a zima v klube.

A tak po skončení koncertu, končilo aj MULLETour, ktoré presvedčilo všetkých zúčastnených, že koncertovať sa oplatí, a hlavne oplatí sa naďalej zotrvať pri úsilí robiť hudbu pre ľudí. Veríme všetky kapely čo sme toto turné odohrali, že počet ľudí na koncertoch bude stúpať a ľudia budú naďalej počúvať a podporovať domácu scénu, ktorá ma z roka na rok lepšiu úroveň. Ukážkou toho bolo aj Mulletour.

Citylights

http://bandzone.cz/citylights

Eyes of Azrael

http://bandzone.cz/eyesofazrael

Momma knows best

http://bandzone.cz/mkb

Point blank range

http://bandzone.cz/pointblankrange

Pre mnohých fanúšikov HC a všetkých jeho odnoži bol tento koncert vysnívaným spojením, toho najlepšieho čo môže súčastná scéna ponúknúť. O tom, že moje slová niesu len prehnaným tvrdením fanúšika svedčí fakt, že akcia bola už vyše mesiac dopredu vypredaná  a lístky sa dali zohnať len u samotných kapiel.

Koncert odštartoval viac ako neštandardne, dub-stepovým vystúpením TEK-ONE. Bolo to viac ako prekvapujúce ale o to viac osviežujúce, pretože došlo naozaj k spojeniu rôznych žánrov, čo len prospelo celej akcií. Počas zhruba 5 – 6 skladbového setu, sa ľudia veľmi dobre zabavili a naozaj si užívali koncert, pričom zvukár si dokonale nacvičil možnosti basového aparátu v Arene.

Ale to pravé sa na nás len chystalo. Ako prvý show otvorili The Devils Wears Prada (TDWP). Chalani z Daytonu, nenechali nič na náhodu a do ľudí sa pustili ako len najlepšie vedeli. Kvalitne zahraný set, okorenili neskutočnou show a pohybom na podiu, čím každého presvedčili o tom ako radi robia svoju muziku. Prítomným mohlo troška vadiť zle nazvučenie, elektroniky, ktorá málo prerážala cez ostatné nástroje. Najväčší ovácie zožala predposledná skladba z albumu Plague - Hey John, What's Your Name Again?, ktorá bola vrcholom setu TDWP.

Po asi pol hodinovej štandartnej prestávke, súvisiacej s výmenou aparátu a nástrojov, prišli narad britské nadeje modernej metalovej a hard-corovej scény. 

Ako prvý z tejto dvojice sa predstavili Architects. Momentálne bez okolkov najlepšia kapela v žanry, predviedla niečo neskutočné. Slovami ťažko opísať tento zážitok, pretože kapela ukázala dokonalú show, ktorú podporili neskutočný muzikantský výkon. Začiatok koncertu v podaní Architects bol odštartovaný, posledným singlom z albumu Hollow Crown a konkretne pešničkou Follow the Water. Po tejto skladbe každý prítomný už nasledoval len Sama Cartera. Našup pokračoval a ako druhá zaznela pieseň Day In Day Out, aktuálny singel z nového albumu The Here And Now, okrem spomínanej pesničky z nového albumu sme počuli aj další budúcoi „hit“ Delete, Rewind a hlavne neskutočne melodickú Learn to Live, ktorá bola zahratá ako keby ju pravé chalani mali nahrávať v štúdiu. Keby som to mal zhodnotiť ako celok tak Architects počas koncertu zahrali svoj prvý best off výber. Vrchol z hudobného hladiska bolo zahranie Hollow Crown, v ktorej predviedol svoje spevácke kvality Sam Carter, ktorý nevypustil ani jeden falošný tón počas celej skladby, pričom dokonale preniesol náladu skladby medzi ľudí. Podľa môjho skromného názoru Architects zodvihli latku koncertu neskutočne vysoko, až tak , že ju už nik nedokázal zodvihnúť.

Po Architects, nasledovala hlavná hviezda koncertu a to Bring Me The Horizon (BMTH), ktorý podporili svoju show aj dokonalými svetelnými efektami, ktoré podčiarkli výnimočnosť celého koncertu. Smolou resp. ěkvrnkou na dobrom vystúpení bolo choré hrdlo Olivera Sykesa, ktorý nemohol naplno úkazať čo všetko dokáže. No napriek tomuto handicapu, dokázal všetko vynahradiť svojou neskutočnou charizmou, ktorou nešetrl a rozdával ju na všetky strany. BMTH svoj set odštartovalo svojim prvým singlom It Never Ends k nového albumu There Is a Hell, Believe Me I've Seen It. There Is a Heaven, Let's Keep It a Secret, ktorý veľmi dobre navodil atmosféru, pričom sa hodne zapájalo aj publikom, spoločným pospevovaním. Najsilnejšími momentami boli určite pešničky Crucife Me a Sadness Will Never End, kedy si spoločne na pódiu zavrieskali aj Sam Carter a Oliver Sykes. 

Celkovo koncert, bol tym najlepším začatím koncertov v novom roku, neskutočný zažitok i výkon, skvelá odozva. Teraz už len dúfať, že takáto skvelá hudba vytlačí aspoň z časti odpad, ktorým su ľudia kŕmený.

Fotografie z koncertu najdete na: mck-photography.com/blog/bring-me-the-horizon

Začiatok "retardcoreovej" formácie Eyes Of Azrael sa datuje do obdobia leta 2009.

Rôzne okolnosti spôsobili, že 4 chlapci pochádzajúci z rôznych častí Slovenska (Banská Bystrica, Šaľa a skoro už aj ďaleký Malachov) sa stretli v jeden osudový deň v legendárnej Uľanke... Pričom sa rozhodli nepokračov problemami sužovaný projekt Die For All a rozhodli sa spolu hrať v úplne inej kapele, a to aj napriek rôznym prekážkam a problémom, ktoré v tom čase kapelu postihli. V ten osudný večer sa predsa len štastie na nás konečne začalo usmievať. Bubeník Dubák si zlámal ruku :D A tak kapela mala aspoň priestor pre tvorivú pauzu :)

Prvé skúšky s kapelou majú podobu čakania, kým bude Dubák OK. Samozrejme tento čas dokázala kapela využiť vo svoj prospech a mali sme šancu otužovať interné vzťahy sedením pri krígľoch, poldecákoch, decákoch, plechovkách, fľaškách, krabiciach, sudoch a pri iných zbližovacích zariadeniach. Počas týchto sedení kapela  diskutovala o vplyvoch Fan Rádia a o tom, že vlastne nemám speváka...

Kapela vypisuje konkurz... Bolo to ťažké a časovo náročné... Pred skúšobňou stali rady... kapela mala možnosť výberu až z pomedzi dvoch spevákov... nakoniec to zvláda a vyberá jedného!

Tento "jeden spevák" (Alias Kubo) sa do kapely votrel veľmi skromne, nežne a priateľsky. Hned po prvom stretnuti kapela vedela , že sXe smerom to nepôjde. Chlapec pije celkom slušne, škrieka dosť hlasno a pri nahrávani  zisťuje, že vie aj pekne spievať... niekedy (veď vypočújte nahrávky).

Dubák je zdravý, Kubo škrieka, Kozmo posilňuje a Shimby si kupuje novú gitaru. Ideálny čas na začatie skúšania, zohrávania sa, komponovania (skladania pesničiek ináč) a cvičenia pravačiek (myslím to ináč ako to znie). :-)

Kapela začína hrávať živé koncerty po rôznych častiach Slovenska, vymiena si kontakty, nahráva si dáke to prezentačné demo a pomaly aj začína rozmýšlať nad nahraním CD. Táto filozoficka dilema spôsobuje to, že kapela v lete 2010 už nevysedáva v Uľanskej Krčme, ale začína nahrávať svoje prvé LPčko. Nahráva sa v domácom štúdiu Fuňa records, pričom následny mix a mastering nehávame na profesionala Davida Kálosiho z Morpheus Multimedia. Práve tu sa utvrdzuje že lepši výber, ako spolupracovať s Morpheus Multimedia, už urobiť nemohli.

Po nahrávani sa kapela vydáva na šnúru so spriaznenými kapela The Comedown a Lost in Mind, aby po celom Slovensku mohla spropagovať svoj debut s názvom Flowers, ktorý sa oficialne posrstil 30. 10. 2010 v domovskom klube kapely, v Klube 77 v Banskej Bystrici.

Line-up:

Kubo - spev a scream (Jakub Ružička)

Shimby - guitar (Martin Šimboch)

Yude - guitra (Juraj Bučko)

Kozmo- bass guitar (Tomaš Korma)

Dubak - drums (Matúš Molitoris)