Recenze
Arkan - Salam
Přejít na obsah

Arkan - Salam

Poznáte to, obľubujete nejaký druh jedla a nedáte naň dopustiť. Vždy si ho vyberáte a keď nemusíte nedávate si nič iné. Väčšina z nás je takých, no z času na čas nie je na škodu dať si aj nejaký ten „Salám“. Kam tým mierim? Neviem, či ste postrehli, alebo nie, no naša redakcia pred nedávnom začala úspešnú a verím, že aj plodnú spoluprácu s rôznymi väčšími, ale aj menšími labelmi, zaoberajúcimi sa tvrdou muzikou. Začíname recenzovať dielka, ktoré tieto labely produkujú, a tak sa tu z času na čas objaví aj nejaká non-core placka. Mám blízko k rôznym metalovým žánrom, rovnako ako ku core muzike, a tak mi to nerobilo žiaden problém.

Vyberal som si v skutku dlho, v ponuke bolo nespočetne veľa uvrešťaných mladých kapiel produkovaných ako cez kopirák. Pomaly ma to prestáva baviť a hľadám vždy niečo originálne, kvalitné, jednoducho niečo, čo vyčnieva z radu. Rozhodol som sa teda pre ambicióznu oriental metalovú formáciu s názvom ARKAN. Už hneď prvé vypočutie vo mne vyvolalo nadšenie. Ak totiž idete kombinovať dve tak odlišné veci, môže to skončiť len dvoma spôsobmi: geniálnou nahrávkou alebo fiaskom. Fiasko sa nekoná a album je vyskladaný s ohromným citom pre melódiu a atmosféru, ako aj s potrebnou razanciou a tvrdosťou ako sa na melodic death metal patrí. Hneď prvá skladba navodzuje tajomnú atmosféru ďalekého orientu, tradičné orientálne nástroje nastoľujú melódiu, ku ktorej sa následne pridávajú úplne nenásilne elektrické gitary a korunuje to všetko dokonale prepracovaný growl. Druhá skladba s názvom Inner Slaves, má dokonca spoločné prvky s core muzikou. Po melodickom intre sa spustí veľmi kvalitný breakdown, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna taká kapela. Veľa skladieb je okorenených aj o éterický ženský vokál, sú to spravidla pomalé melodické pasáže a dievčina vám dáva pocit kludu a pokoja. Veľmi príjemný kontrast tiahnuci sa celým albumom. Celá doska kolíše od jedného brehu k druhému. Na jednom brehu je tvrdý a chladný death metal a na druhom brehu orientálne melódie zaviate pieskom z ďalekých púští. Na scéne nie je veľa takýchto počinov, spomeniem len tie najznámejšie ako Orphaned Land či Meleches. Prvá spomínaná sa drží skôr toho orientálneho melodickejšieho brehu a druhá zasa skôr toho death metalového. Nech počítam ako počítam, vychádza mi to, že ARKAN dokonale vyplnili trhlinu na scéne a potešili nejedno ucho fanúšika, ktorému sa zmieňované dve formácie zdali mäkké alebo tvrdé na jeho vkus. Ešte som sa nevyjadril k soundu celého albumu, ten je veľmi vyvážený a kvalitne zmixovaný. Všetko znie tak ako má, všetko, čo má byť počuť, aj počuť je. Za toto páni a dáma vďačia veľmi kvalitnému producentskému menu, Fredrik Nordström (Dimmu Borgir, In Flames), ale aj  posile zo spomínaných Orphaned Land.

Čo dodať na záver? Šnáď len to, že sa netreba báť experimentovať. Tak ako sa ARKAN nebál experimentovať pri tvorbe, nebojte sa ani vy experimentovať pri počúvaní a nezavierajte sa do škatulky s cedulkou CORE. Ani neviete, o čo všetko môžete prichádzať.

Články autora Lukáš Shacool Krajči

KoЯn – The Path Of Totality

Korníci sú na scéne od roku 1993 a stáli pri zrode nu metalu. Dovolím si tvrdiť, že sú vlastne tvorcami žánru a rozpútali ošiaľ, ktorý trval…

From Atlantis – Echoes & Answers

Neviem, či je to len môj osobný pocit, ale s post-hardcorovými kapelami ako keby sa v poslednej dobe vrece roztrhlo. To, čo bolo kedysi originálne,…