V českých hudobných luhoch a hájoch sa dajú nájsť mnohé klenoty, ja to tvrdím už dávno. Častokrát neobrúsené, ale hrany brúsi čas. Jeden z týchto klenotov som si vybral na recenziu, no vtedy som o tom ešte nevedel. Vyberal som na základe pocitov, ktoré som nabral na profiloch ponúkaných kapiel. Uznajte, kapela s dvomi spevákmi a schopnosťou lámať rôzne označenia subžánrov bola pre mňa dostatočným lákadlom.
Ako som už spomínal, Shadow Area je dieťaťom dvoch kvalitných spevákov, Pavlosa a Oťasa. Ako píšu na svojom bandzone profile, na začiatku bol nápad a chuť tvoriť. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta a tak si našli ďalších nepochybne talentovaných hudobníkov a s chuťou sa pustili do práce. Do práce, ktorá vyústila 20.11.2010 vydaním debutového albumu s názvom Skylines. Do počúvania som šiel s úplne čistou mysľou a bez akýchkoľvek predsudkov, to je koniec koncov moja práca. Čakalo na mňa milé prekvapenie v podobe ničím nespútanej a originálnej metal-hardcoreovej tvorby, ktorú si užívam doteraz. Prvá skladba s názvom By My Side to na vás rozbalí so všetkým, čo majú chalani v rukávoch. Kvalitná nakladačka od prvej sekundy, precízne bicie, nejaký ten beatdown okorenený hardcoreovým bojovým pokrikom dochutený spevom oboch spevákov, pričom jeden sa sústredí na poriadny scream a druhý na čistý spev. V tomto prípade účel svätí prostriedky a radšej dvaja speváci s dokonalým prejavom ako jeden, čo vie z každého trochu.
Ich prejav mi dosť silno pripomína spev speváka z taktiež českej kultovej kapely F.O.B., čo isto nie je na škodu. A taktiež som si hneď po prvej skladbe uvedomil, že v štúdiu bola pri mixovaní odvedená tiež kvalitná robota, keďže som vo zvuku nenašiel žiaden rušivý element, ktorý by ma rozptyľoval pri užívaní muziky. Ďaľej by som vyzdvihol track číslo 3, ktorý ma prekvapil svojou progresívnosťou, no zároveň razanciou. Jeho názov je Break On a s CORE music má len velmi málo spoločného. Naozaj excelentné gitarové vyhrávky a vzájomné kontrovanie oboch spevákov vo mne zanechalo niečo, čo síce neviem dosť dobre slovami popísať, ale pocity boli vskutku pozitívne. V piatej skladbe s názvom Dark Adapted je dokonca cítiť závan melancholickej Katatonie, no keď sa skladba rozbehne je to zas a znova poriadny mazec. Nebudem to popisovať všetkých 8 skladieb, ale jednoducho chcem poukázať na rôznorodosť nápadov a nálad, ktorými tento album srší, no pritom si zachováva potrebnú celistvosť, aby z toho nebola niečo ako kompilácia alebo výberovka.
Ak toto bude čítať niektorý z členov kapely, čo je dosť pravdepodobné, chcem chalanom odkázať, nech pokračujú v tom čo robia, pretože na debut je to kurva silný materiál a ak nezídu z cesty, po ktorej idú, budeme o nich ešte počuť. A ďakujem COREmusic magazínu za to, že som ich objavil.
