Z najtvrdšieho newyorkského jadra k nám prichádzajú legendy Agnostic Front s novou plackou a ukazujú, že majú na scéne ešte stále čo povedať.
Album nesie meno My life, My Way, čo je pre týchto pánov celkom trefné, išli svojou vlastnou cestou, žili si život tak, ako chceli a popri tom sa stali spolutvorcami hudobného žánru, ktorý tak milujeme. Trochu som sa obával, že už nebudú mať svetu so svojou hudbou čo povedať, no hlboko som sa mýlil. Hneď prvá skladba City Streets oznamuje poslucháčovi, že to bude zbesilá jazda so všetkým čo k tomu patrí. Nespútaný hardcore-punk, chytlavá melódia a človek má razom pocit, že nemá žiadne problémy a že všetko hravo zvládne. Texty klasické, o tom že netreba nič príliš riešiť, žiť pre svojich ľudí a nedať svoju kožu zadarmo. Nasleduje niečo omnoho mohutnejšie a silnejšie v podobe skladby More Than A Memory, ktorá je už takmer kompletne thrashovou záležitosťou. Zbesilé tempo dotvárané špecifickým spevom Rogera Mireta. Jeden z početných „fight“ songov na tomto albume. A už podľa vypočutia prvých dvoch skladieb sa dá utvoriť názor na album. Striedajú sa hardcore-punkové a thrashové záležitosti, pomalšie tempo strieda rýchle, chytľavé melódie nahrádza brutalita. Asi je pravda, že keby s takýmto albumom prišla neznáma kapela, moje slová by boli asi iné. Totiž nevidím v tejto muzike žiadnu inováciu či progres. Otázka však znie, či by som ho tam vôbec vidieť chcel. Ono to je asi dobré tak ako to je. Istým spestrením je aj skladba A Mi Manera kompletne naspievaná v španielčine. V preklade názov znamená Moja Cesta, čo myslím nepotrebuje ani komentár. Mimochodom, španielčina do tejto muziky neskutočne sadne, nebránil by som sa, keby bol celý album v španielčine. Všetky skladby sú krátke, len zriedka prekračujú hranicu troch minút, no páni z Agnostic Front presne vedia koľko má taká hardcoreová skladba mať, aby nebola otravná a aby zaujala sama o sebe.
V konečnom dôsledku ma nový album príjemne prekvapil. Aj keď nepriniesol nič nové a prevratné, správne ma naladil a konečne som si spomenul prečo mám vlastne túto muziku rád. Pretože popri tých sračkách, čo v dnešnej dobe vychádzajú jedna za druhou, človek ľahko zabudne...
