Už sú to 2 roky, čo sme videli I Prevail naposledy v Česku. Vtedy to bolo na main stagy Rock For People za bieleho dňa. Teraz sme mali možnosť vychutnať si ich násilnú povahu v tesnom priestore klubu SaSaZu. To nám teprv kluci ukázali, ako sa robí tlačenka…

Na úvod dám chlapcom z I Prevail palec hore a uznanie za to, že podporujú lokálne kapely a ako support si zobrali našich domácich Abbie Falls. Tejto výzvy sa kluci rozhodne nezľakli, nabehli na stage a spravili to, čo vedia robiť najlepšie – bordel! Ako support pre tento koncert ideálna voľba.
Abbie Falls

Abbie Falls – tahle tuzemská smečka si poslední dobou získává čím dál větší oblibu nejen doma, ale i v zahraničí, a není divu, že se jejich divoké tracky dostaly až k samotným I Prevail. Ti moc dobře věděli, že jejich show v SaSaZu potřebuje mít grády už od začátku – a Abbie Falls se toho chopili mistrně.
S peckami jako No One’s Above rozpumpovali atmosféru, dav se okamžitě chytil a všude kolem to začalo vřít. Zazněla i Parasite a korunu celému setu nasadili s Victim. Co k tomu dodat? Plný sál, propocená trička a fronty u baru po jejich setu mluvily za vše. Abbie Falls ukázali, že jsou víc než jen „support“ – byli perfektním rozjezdem večera, který nastavil laťku pořádně vysoko.
I Prevail majú brutálne kvalitnú hudebnú produkciu a v ich trackoch skvelý sound design. Takisto majú super produkciu aj naživo. O tom som nepochyboval a som rád, že moje očakávania boli naplnené.
Hneď ako nastúpili, spustili Bow Down a hneď nato Body Bag. Oh my god, začať takto z tvrda hneď na začiatku setu, tomu hovorím vražedné tempo. Do tretice tam zarvali Self-Destruction. Fúha, to bolo kombo. Čo track, to iné tempo, ale ľudia v pite bombili od prvého tracku. Eric hneď po tomto nabušenom intre začal dav povzbudzovať a hovoriť: „Vy ste z celej našej tour jednoznačne ten najnásilnejší crowd! A ja chcem vidieť ešte viac!“

Strašne ma bavila dynamika, ktorá bola hneď od začiatku veľmi silná – húpavé pasáže, double tempa, half tempa. Pri jednom tracku groove, pri ďalšom metalová sypačka a potom nasraný hip hop plný řevu… Mamma mia! Super koktail všetkých nasraných emócií, ktoré v sebe človek dokáže vyvolať.
Potešilo ma aj to, že sme sa dočkali aj Blank Space od Tailorky v ich neskutočnom prevedení. Into Hell ma okamžite vrátil v čase do éry alba Sempiternal od BMTH, Bad Things, Judgement Day, Rain… Bola to nálož skvelých, aj keď nie úplne najlepších skladieb, ktoré kapela má vo svojom repertoári.

I Prevail
V tom sa stalo niečo, čo asi nikto neočakával – nu-metalová hymna pre pamätníkov: My Own Summer. Čo sa to deje? Počúvam s otvorenou papuľou, a z ničoho nič kapela plynulo prešla do Them Bones od Alice in Chains a na záver celú túto maškarádu zakončuje s Chop Suey! Zvláštna kombinácia trackov a o to zvláštnejšia, že sa mi hudobne do celého večera veľmi nehodil. Nechápte ma zle, mal som z toho radosť, ale ostal som aj trochu zmätený.
Na záver nám chlapci hodili ešte pár trackov a celý set ukončili ich najväčšími úspechmi, Hurricane a Gasoline. Koniec presne taký, aký má byť. Bomba!
Som spokojný, spotený a unavený – je čas vyspať tento zážitok. Tie decibely násilnosti zabalených do gitarových tónov budem vyspávať ešte týždeň.









































































Napsal: Grichard, Klára Galle
Fotila: Klára Galle