Minulý piatok som skočil do brnianskeho Artbaru na akciu s názvom Lands in Chaos VI. Bola to skvelá kombinácia nu-metalu, beatdownu a deathcoru. Ja som nu-metalový chlapec a ostatné spomenuté žánre mi nie sú nijako blízke, tudíž som si nebol istý, nakoľko ma to chytí. Nakoniec som však bol až zarážený, nakoľko som si to celé užil.
Na úvod začala mladá brnenská kapela Black Row. Aj keď sú to borci mladoši, musím im dať obrovský palec hore za to, že majú svoj vibe s OG nu-metalom z prelomu tisícročia – a to je veľmi dobre počuť aj v ich tvorbe. Ich energia, ktorú do toho na koncertoch dávajú, je nákazlivá, a vďaka tomu sme už pri prvej kapele večera zažili moshpit, ktorý sa spravidla prvým kapelám vyhýba.
Hneď po nich na scénu nabehla košická smečka Sinner Self. Deathcore počúvam len veľmi okrajovo – občas si pustím oldschool ako Suicide Silence, ale to je tak všetko. No keď títo východniarski junáci nabehli na stage, vedel som, že zo sály neodídem sklamaný. Ako gitarista sa obzvlášť rád zameriavam na riffy – a títo chlapci vedia, ako ich spraviť fakt škaredé. Hneď pri druhom songu som mal hubu skrivenú od uznania a už som išiel na ich extrémnej vlne. Za mňa super.
Tretí vrazi: Inception of Fall – progresívny tech-death priamo z Kroměříža. Tu dám hlavu na špalek a úprimne poviem, že tento žáner už naozaj nie je môj. Aj keď som sa šiel na kapelu pozrieť s úprimným záujmom, musel som vyhodnotiť, že to nie je môj šálok kávy. Viděl som však veľmi dobre, ako ostatní ľudia prežívajú tie isté emócie, ako ja pri predchádzajúcich kapelách, a v duchu som si hovoril, že aj keď to nie je nič pre mňa, evidentne chlapci vedia zahrať na strunu mnohých ľudí. Ich technika bola bravúrna – čo iné by sme čakali od kapely, ktorá hrá žáner, v ktorom je slovo progresívny, že?
Na záver prišli headlineri večera — Silent Generation. Kombinácia deathcoru, ktorý som si pred hodinou stihol obľúbiť, a môjho obľúbeného nu-metalu. Temné, ťažké, zlé, uštekané, nasekané. Super. Bol v tom však jeden háčik. Z nejakého dôvodu, ktorý nepoznám, boli chalani na stagei len v trojici, takže celkový dojem bol dosť prázdny. Keď potom gitarista prestal hrať a prešiel na spevy, bolo o to divnejšie počuť z reproduktorov aj basu, aj gitaru. Chápem, že im asi niekto na poslednú chvíľu ochorel, a dávam chalanom veľké uznanie za to, že aj tak prišli a odohrali svoj set. Bohužiaľ, toto sú veci, ktoré zážitok z koncertu ovplyvnia, hoci chalani robili, čo mohli, aby podali najlepší výkon. Tým ich nechcem zhadzovať – naopak, zaslúžia si obdiv za to, ako sa s tým popasovali, aby priniesli hudbu ľuďom, ktorí na ňu čakali, a ja sa už teraz teším, až ich uvidím v plnej sile a zostave.
Za mňa super večer plný nových objavov. Díky.
Text: Grichard
Foto: @karelkuncart